Život je ako hokej...

...a našou úlohou i túžbou súčasne je víťaziť. Vyhrávať sám nad sebou, zdolávať prekážky, nevzdávať sa. Sme jedným hráčom v poli, ktorý má ísť vpred – za svojimi snami, za dobrom. Nechcem, aby to vyznelo egoisticky, preto poukazujem, že víťaziť sa dá i tak, že pomôžeme inému.

V hokejovej terminológii by tomu povedali asistovať, v živote ako takom je to o nezištnej pomoci a následnej radosti z úspechu iného. Môžeme byť centrom, no i ten potrebuje po svojej pravici i ľavici akési tie krídla, ktoré mu pomôžu; človek potrebuje mať niekoho vedľa seba, kto bude vždy pri ňom. Bez ohľadu na to, či bude útočiť smerom vpred, alebo sa bude musieť vracať za pukom. Potrebuje podporu zo strany rodiny, priateľov či blízkych. Práve oni ho svojím správaním presviedčajú, že stoja pri ňom a že ho podporujú v tom, čo robí. Spoločne prekonávajú prekážky – tie tvrdé narazenia od súperov, ich miestami nedovolené zákroky. A aj keď to neraz bolí, je potrebné vstať, ísť ďalej a hlavne sa nevzdať. Nenechať sa odradiť.  To isté platí pri strele na bránu – možno sa nám nepodarí na prvýkrát to, čo tak veľmi chceme, po čom tak veľmi túžime. Ale práve tu sa preukáže naša odhodlanosť bojovať, naša vitalita a neskrotná túžba. Áno, ten puk, ktorý má podľa teba končiť v bránke, sa môže odraziť od konštrukcie a odletieť opačným smerom. Áno, môžeš byť tak blízko a o krátky okamih opäť ďaleko. Je to však len chvíľa, ktorá ťa preveruje a ktorá poukazuje na to, že občas sa treba obzrieť i späť, napraviť chyby, poučiť sa z nich a následne už vystreliť lepšie.

Občas si to žiada priveľkú spontánnosť a triezvu hlavu – lebo musíš byť tým centrom, ktorý sa snaží ísť vpred za svojimi snami, no súčasne musíš hrať i na poste krídelníka. I ty musíš byť tým krídlom pre tým, ktorí sú ním pre teba. A ak si blízko pred cieľom a nevieš či vystreliť alebo prihrať, prihraj. Tá radosť z následného možného úspechu bude o to väčšia, lebo staraním sa o šťastie ďalších ľudí, sa to tvoje znásobí.

A nech sa stane čokoľvek, nikdy sa nevzdávaj. Ak sa ti nedarí, súper ťa napáda a ty máš dojem, že rozhodca tieto zákroky na teba nevidí, ver mi, že ten najvyšší Rozhodca ich vidí. Vidí ich vždy. A dopúšťa ich len preto, lebo vie, že vďaka ním sa staneš silnejším a väčším bojovníkom. Nedopustil by nič, čo by si nebol schopný uniesť.

Autor: Janka Danková